Prečo a ako vyrobiť domáce organické hnojivo

 

Organické hnojivá vám môžu ušetriť peniaze a zvýšiť výnosy. Prinášame vám prehľad o tom, ako a prečo by ste si mali vyrobiť vlastné domáce hnojivo. Určite neoľutujete!

Obsah:

1. Umelé vs. organické hnojivá
2. Oplatí sa kupovať umelé hnojivá?
3. Výroba vlastného hnojiva
   • Domáce hnojivo: čím sa rastliny živia?
   • Prečo organické hnojivo?
   • Hladná marihuana
   • Doplnky pôdy
   • Spravte z vášho konope vegána!
   • Keď je to príliš komplikované
   • Základné domáce hnojivá
   • Prepracujte sa k organickému pestovaniu
4. Fermentovaná rastlinná šťava
   • Ako vyrobiť fermentovanú rastlinnú/ovocnú šťavu?

Začať pestovať konope v dnešnej dobe už vôbec nie je ťažké. Obrovské množstvo dostupných produktov a možností môže byť až priam ohromujúce, no všetky sú určené na to, aby vám uľahčili život. To však neznamená, že všetky tieto nové možnosti sú efektívnejšie alebo lacnejšie ako tradičné metódy starostlivosti o rastliny. Skutočne to závisí od rozsahu pestovateľskej miestnosti a vašich pestovateľských cieľov.

UMELÉ VS. ORGANICKÉ HNOJIVÁ

V súčasnosti existujú dve odlišné myšlienkové línie: jedna zahŕňa modernú monokultúrnu produkciu náročnú na používanie chémie. V nej sa kladie dôraz na sterilné podmienky a presnú metrickú manipuláciu. To všetko má maximalizovať produkciu. Používajú sa priemyselne vyrábané živiny s presne stanovenými hodnotami NPK a minimálnym rozsahom pH. Tým sa minimalizujú nedostatky a podporuje sa silný rast.

Druhou technikou je organický alebo „prírodný“ spôsob, pri ktorom sa rastliny pestujú bez vplyvu chemikálií. V tomto prípade skutočne ide o to, že sa vyživuje pôdna mikrobiológia, ktorá následne priamo zásobuje korene všetkými ich obľúbenými lahôdkami v správnom pomere.

Noví a neskúsení pestovatelia potrebujú určitý čas na to, aby dokázali správne uchopiť všetky špecifiká jednotlivých metód organického a umelého pestovania. Preto je dobré sa najprv pozrieť na výhody a nevýhody obchod spôsobov a do pestovania sa pustiť až potom.

OPLATÍ SA KUPOVAŤ UMELÉ HNOJIVÁ?

Časom si začnete všímať, že väčšina umelo vyrábaných prostriedkov, ktoré kupujete vo fľaši, sú buď veľmi drahé, zbytočné, prípadne ľahko nahraditeľné za zlomok ceny vlastnými hnojivami.

Berte do úvahy, že väčšina hnojív či už umelých, alebo organických, ktoré kúpite v obchodoch, stráca časť svojej hodnoty pre vysoký obsah vody v nich. Okrem toho je dosť komplikované do jednej fľaše namiešať všetko, čo rastlina potrebuje. Chémia a fyziológia rastlín majú svoje špecifiká. A tak sa výživová hodnota často stráca v prospech pohodlnosti balenia vo fľašiach.

VÝROBA VLASTNÉHO HNOJIVA

Výroba vlastného hnojiva môže byť celkom návyková. Nielenže z dlhodobého hľadiska ušetríte značné množstvo peňazí, ale tiež začnete oveľa lepšie rozumieť výžive rastlín, naučíte sa presne vyberať, čo rastliny potrebujú, a nakoniec budete zbierať väčšie a chutnejšie šišky.

Vyhadzujete po každej úrode zeminu, ktorú ste pred sezónou nie práve najlacnejšie nakúpili? Alebo zvyšujete dávkovanie umelých hnojív, no výraznejšie zvýšenie voňavej úrody stále neprišlo?

Ak áno, čítajte ďalej.

DOMÁCE HNOJIVO: ČÍM SA ŽIVIA RASTLINY?

Nebudeme sa touto témou zaoberať príliš hlboko, skôr si v krátkosti uvedieme niekoľko základných pojmov. Určite ste sa už stretli s pojmom „NPK“, napríklad aj v našich článkoch.

Sú to makroživiny – veľkí hráči, ktorí sa podieľajú na zdraví a vývoji rastlín:

• N – dusík
• P – fosfor
• K – draslík

Popri týchto makroživinách sú v hre aj mikroživiny, označované ako stopové prvky. Ide o kovy a minerály, ktoré rastlina potrebuje vo veľmi malých množstvách, ale pre zdravý rast rastlín sú rovnako dôležité ako NPK. Príkladmi sú vápnik, horčík, meď, železo, zinok, mangán, kobalt, jód, selén či molybdén. Patria sem aj vitamíny a kyseliny spolu s ďalšími organickými zlúčeninami.

Výrobcovia hnojív ich v podstate miešajú a snažia sa ich chemicky stabilizovať tak, aby ich mohli zabaliť, prepravovať a skladovať. Každá značka hnojiva je len ponukou značky, ktorá ju vyrába. A každý výrobca tvrdí, že jeho výživový plán je ten najlepší.

Tajomstvo prvotriednej výťažnosti spočíva v správnom dávkovaní umelých hnojív v správnom čase. V tomto zmysle je používanie umelých hnojív veľmi pohodlné.

Ale vytvorenie vlastného, doma vyrobeného organického hnojiva jednoducho nič nenahradí. V skutočnosti to najlepší pestovatelia robia pravidelne. Po niekoľkých experimentoch čoskoro pochopíte aj vy, aké je to jednoduché a aký rozdiel prináša organická pôda vo vašej záhrade.

PREČO ORGANICKÉ HNOJIVO?

Hlavný dôvod, prečo si vyrábať domáce organické hnojivá, je jednoduchý: sú lacné (alebo dokonca zadarmo) a môžete si ich vyrobiť na dvore alebo v kuchyni pomocou domácich spotrebičov. Ich výroba je zvyčajne veľmi jednoduchá, nie sú nebezpečné a v konečnom dôsledku sú šetrnejšie aj k životnému prostrediu.

Napríklad kompostovanie vám môže ušetriť množstvo ťažko zarobených peňazí. Po zbere úrody je potrebné použitú pôdu „dobiť“. Väčšina pestovateľov v interiéri vyčerpanú zeminu jednoducho vyhodí a kúpi si nové vrecko čerstvej pôdy. To znamená nosiť vrecia dnu a von a kupovať novú zeminu pri každom sadení. No ak začnete kompostovať všetok organický potravinový odpad spolu s použitou zeminou, stane sa zázrak. Pôda sa doslova zrecykluje a nabije všetkými potrebnými mikrobiologickými látkami a vysokokvalitnými potravinami, ktoré konope potrebuje. Bude obsahovať všetko – NPK, stopové prvky a armádu prospešných baktérií a húb, ktoré osídlia rizosféru rastlín.

HLADNÁ MARIHUANA

Konope je niekedy veľmi hladná rastlina. Preto ak chcete získať skutočne ťažké a husté šišky, rastlinám musíte vytvoriť dobré pôdne podmienky. Keďže pri pestovaní v pôde rastliny vlastne nekŕmite priamo, ako v prípade hydrosystémov, dôrazne odporúčame, aby ste sa naučili pripravovať vlastné kŕmne zmesi. Odborne sa to nazýva aktívne prevzdušňovaný kompostový čaj. No môžete stretnúť aj slangové názvy, ako napríklad čaj z prospešných baktérií, čaj z červov alebo len kompostový čaj.

Bez ohľadu na terminológiu je jeho príprava jednoduchá. A dosť fascinujúca. Nielenže vytvoríte milióny malých prisluhovačov, ktorí budú chrániť a kŕmiť korene marihuany, ale zároveň z pôdy vyťažíte to najlepšie do čaju, ktorým môžete priamo kŕmiť korene alebo ho použiť ako listový postrek proti väčšine bežných chorôb.

DOPLNKY PÔDY

Ak pestujete vonku a/alebo potrebujete výrazne zlepšiť kvalitu pôdy, tu je niekoľko tipov.

ZDROJE MAKROŽIVÍN

Potrebujete zvýšiť dávku dusíka (N)? Môžete pridať vermikompost, kurací hnoj, múčku z kôrovcov alebo netopierie guáno. Môžete použiť aj ľudský moč, ale nezabudnite ho zriediť v pomere 10 dielov vody a 1 diel moču. V opačnom prípade sa moč zmení na amoniak a rastliny poškodí. Ale pozor, nikdy nemočte priamo na rastliny, spálilo by im to korene!

Ak potrebujete dodať fosfor (P), uvarte niekoľko banánových šupiek a zalejte nimi pôdu. Pre optimálny nástup nechajte roztok mierne kvasiť. Kostná a rybia múčka, kurací hnoj a kamenný prach sú tiež skvelými zdrojmi fosforu. Napríklad kamenný prach je zdrojom, ktorý sa uvoľňuje pomaly, takže ho môžete zmiešať s vyčerpanou pôdou, aby ste získali zdroj fosforu pre celú úrodu.

Ak potrebujete dodať draslík (K), skvelým zdrojom sú banánové šupky, netopierie guáno, rybia múčka, chaluhy, drevný popol, kompost a kremičitá hornina.

O dve mikroživiny  – vápnik a horčík – sa v podstate počas rastu starať nemusíte. Počas kvitnutia je to však presne naopak a musíte sa o ne začať zaujímať. Hlavne preto, že ostatné stopové prvky môžu fungovať naplno až vtedy, keď tieto dve mikroživiny dosiahnu optimálnu hladinu.

ZDROJE MIKROŽIVÍN

• Vápnik – vápenec, íl, krieda, sadra
• Horčík – dolomit, síran horečnatý (epsomská soľ)
• Ostatné stopové prvky – azomit (stopové živiny a kyselina humínová)

Veľmi zriedkavo je potrebné špecificky zvýšiť obsah iných stopových prvkov. Sú prítomné v prevažnej väčšine pôd a hornín. V skutočnosti väčšina nami navrhovaných doplnkov obsahuje stopové prvky v turbo režime. Nie je to však na škodu, a preto sa toho vôbec nemusíte báť.

RECEPTY NA HNOJ

Recepty na výrobu hnoja sú staré ako samotné poľnohospodárstvo. Človek si začal všímať, že tam, kde zvieratá vykonávajú potrebu, kvitnú rastliny. Hnoj je dodnes jednou z hlavných poľnohospodárskych surovín na celom svete.

Na jednej strane je hnoj fantastickým zdrojom pomaly sa uvoľňujúceho NPK, na druhej strane však nesie so sebou dve riziká. Ak nie sú jednotlivé zložky hnoja správne rozložené, môžu obsahovať škodlivé potenciálne patogény pre ľudí, zvieratá a rastliny. Ich vyváženie so základnou pôdou môže byť tiež trochu zložité. Neexistuje teda správna alebo nesprávna voľba receptúry hnoja, záleží to skôr na vašom regióne. Porozprávajte sa s miestnymi poľnohospodármi, aby ste zistili, čo u vás funguje najlepšie.

 

Ovčí	Správne vybalansovaný a bohatý, no potrebuje fermentáciu.
Kozí	Podobný ako ovčí, no silnejší.
Kravský	Nie je veľmi bohatý na živiny, ale dá sa ľahko získať a ľahko sa s ním pracuje.
Prasací	Zastaraný.
Slepačí	Veľmi silný, často až príliš. Obsahuje hlavne hodnoty NPK. Preto ho treba vždy riediť.
Králičí	Najlepší na kompostovanie a chov dážďoviek, veľmi bohatý.
Konský	Perfektne sa s ním pracuje a je vynikajúci pre rastliny v kvetináčoch.

 

SPRAVTE Z VAŠEJ MARIHUANY VEGÁNA!

Ak máte silné ekologické povedomie, táto krátka poznámka o „bio“ hnojivách vás bude iste zaujímať. Umelé hnojivá sú skutočne škodlivé pre životné prostredie. To vám je určite jasné. No bioprodukty na tom nemusia byť o nič lepšie. Najmä produkty živočíšneho pôvodu, ako sú okrem iného kostné alebo rybie múčky.

Vedľajšie živočíšne produkty používané ako hnojivá sú priemyselné zvyšky. Sú rôzne upravované a výrobcom umožňujú z priemyselného procesu vyžmýkať každý cent zisku. Zďaleka nie sú bio; jednoducho obsahujú neupravené organické suroviny pred ich úpravou syntetickými chemikáliami. Síce sú oveľa lepšie ako chemické umelé hnojivá, ale označenia organické alebo bio aj tak nie sú synonymom dobrého, lepšieho alebo správneho. Ak vám skutočne záleží na životnom prostredí, tak na obaloch hľadajte certifikát OMRI.

Legendárny a oceňovaný redaktor, spisovateľ, pestovateľ a aktivista Kyle Kushman stojí na čele vegánskeho pestovania konope. Výsledky sú jasné. Ak rešpektujete milióny rokov prirodzeného výberu, dokážete dosiahnuť maximálny genetický potenciál. Prestaňte sa snažiť oklamať matku prírodu! Len ona má právo na experimentovanie a čas.

KEĎ JE TO PRÍLIŠ KOMPLIKOVANÉ

Ak ste v tejto oblasti noví, možno trpíte informačným preťažením. Však ako by ste mohli zahodiť „pohodlné“ fľaše a zašpiniť si ruky v kravskom hnoji?

To vám okamžite nenavrhujeme. V skutočnosti sme sa sotva dotkli povrchu tejto témy. Práve tejto problematike sú venované celé knihy. Je nesmierne ťažké zhutniť toľko informácií do tak málo slov a podať ich tak, aby boli užitočné. Dúfame, že veci, ktoré sa tu dočítate, budú pre vás malým semienkom informácií a postupne sa rozrastú správnym smerom.

Hlavne sa nevzdávajte a uvedomte si, že keď sa vám podarí osvojiť si tieto postupy, potom to už bude veľmi jednoduché!

ZÁKLADNÉ DOMÁCE HNOJIVÁ

Na začiatok vôbec nepotrebujete veľa vybavenia. Stačí vám vrecko prvotriedneho červieho humusu (ak ho nekompostujete sami), vedro, silné čerpadlo a prevzdušňovací kameň. S takýmto vybavením môžete za 48 hodín vypestovať dostatok aeróbnych baktérií, húb a stopových minerálov, ktoré konope spustia do režimu turbo produkcie. Ak to budete robiť každý nepárny týždeň počas pestovateľského cyklu, dosiahnete zvýšenie úrody o 20 – 40 %. Je to naozaj jednoduché.

V interiéri alebo exteriéri môžete kompostovať kuchynské zvyšky, ako sú cibuľové šupky a vaječné škrupiny alebo zvyšky šalátov. A nezabudnite k nim pridať aj stonky a listy z poslednej úrody! K tomu ešte niekoľko dážďoviek, ktoré budú poháňať kompostovanie, a čoskoro ušetríte tony pôdy a recyklujete ju na prvotriedny pestovateľský substrát!

PREPRACUJTE SA K ORGANICKÉMU PESTOVANIU

Ak ste v tejto oblasti nováčik, zachovajte pokoj a nedovoľte všetkým tým novým pojmom, aby vás prevalcovali. Sú si veľmi podobné, no zároveň odlišné. Trik spočíva v tom, aby ste pochopili svoj základný pestovateľský substrát a to, že aké vstupy potrebujete na dosiahnutie skvelých výsledkov. Dokonca aj čistá hydropónia môže mať prospech z organických prísad.

Nenavrhujeme vám, aby ste sa vzdali všetkých komerčných živín. Skôr ich začnite dopĺňať organickými, doma vyrobenými hnojivami. Malými krokmi, postupne, prejdite na vyššiu úroveň pestovania. A nakoniec si všimnete, že lepšie rastú nielen vaše rastliny, ale aj váš bankový účet.

Malé zmeny, ako napríklad pridávanie kompostových čajov, budú mať znásobujúci sa účinok. Rastliny budú rásť intenzívnejšie a pôda sa nebude tak agresívne vyčerpávať.

Už len prečítaním tohto článku ste na polceste k plne udržateľnému modelu. Neváhajte experimentovať a prispôsobiť svoju metodiku pestovania pre zelenší zajtrajšok.

FERMENTOVANÁ RASTLINNÁ ŠŤAVA

Fermentovaná rastlinná šťava je lacný a jednoduchý spôsob, ako dodať konopným rastlinám živiny. Táto úplne prirodzená a organická metóda využíva prospešné baktérie na rozklad rastlín na ľahko vstrebateľné živiny. Je to jednoduchý spôsob, ako vytvoriť super pôdu vo vašej záhrade. Fermentovaná rastlinná šťava je produkt, ktorý sa bežne používa v kórejskom prírodnom poľnohospodárstve – holistickom prístupe k pestovaniu, ktorý sa snaží zlepšiť zdravie pôdy prostredníctvom používania pôvodných mikroorganizmov a vyhýbania sa chemikáliám.

Záhradkári vytvárajú fermentovanú rastlinnú šťavu pomocou rastlín a bylín s vysokým obsahom živín, ako je napríklad komonica, rebríček, žihľava, aloe vera, praslička, mrlík a bodliak. Niektoré z týchto rastlín sa považujú za bežnú burinu a rastú vo väčšine záhrad. Sú vynikajúcim bezplatným zdrojom výživy pre marihuanu! Najlepšie je zbierať mladé časti týchto rastlín, ktoré sú mimoriadne výživné.

Niektorí pestovatelia sa rozhodnú namiesto rastlín použiť ovocie a vyrábajú si fermentovanú ovocnú šťavu. Koncept je rovnaký – tieto prírodné produkty obsahujú množstvo živín, ktoré môžu byť uvoľnené prospešnými baktériami. Medzi obľúbené druhy ovocia patria melóny kantalupe, marhule, bobuľové ovocie, no použiť sa dajú aj paradajky a sladká paprika.

Bez ohľadu na použitý zdroj, rastlinu alebo ovocie, baktérie sú tu skutočnými hrdinami tohto receptu. Tieto drobné organizmy vedú metabolický proces fermentácie. Rozkladajú väčšie molekuly na menšie a získavajú tým energiu. V podstate uvoľňujú všetky živiny uložené v ovocí a rastlinách.

Tieto mikroorganizmy sa živia cukrom a ako zdroj energie ho menia na alkohol. Počas tohto procesu vytvárajú polievku s vysokým obsahom živín, ktorá poskytne rastline mnohé minerálne látky potrebné pre zdravý rast. Cukor v tomto procese pomáha rozpúšťať živiny a šťavy z rastlinného materiálu. Deje sa to prostredníctvom procesu nazývaného osmóza – pohyb molekúl rozpúšťadla z oblasti s nižšou koncentráciou do oblasti s vyššou koncentráciou.

AKO VYROBIŤ FERMENTOVANÚ RASTLINNÚ/OVOCNÚ ŠŤAVU?

Vyrobiť si vlastnú  fermentovanú rastlinnú alebo ovocnú šťavu je naozaj jednoduché. Stačí si vybrať rastliny či ovocie, ktoré chcete použiť, a môžete ísť smelo do toho.

KROK 1	Ošúpte a nakrájajte ovocie na malé kúsky. Ak vyrábate rastlinnú šťavu, tak použité rastliny nasekajte. V prípade, ak máte ovocie alebo rastliny z vlastnej záhrady, vôbec ich nemusíte umývať. Na povrchu majú prospešné baktérie, ktoré pozitívne ovplyvnia proces fermentácie.
KROK 2	Rastliny alebo ovocie odvážte a vložte ich do vhodnej kameninovej alebo sklenenej nádoby. Pridajte hnedý cukor. Mala by byť polovica hmotnosti rastlinnej zložky. Všetko dobre premiešajte a zatlačte. Dbajte na to, aby sa cukor dostal všade do rastlinnej masy a aby obalil každý kúsok.
KROK 3	Zakryte otvor nádoby kusom jemnej gázy alebo plátna. Môžete ich prichytiť gumkou, aby sa nemohli samovoľne zošmyknúť.  Malé dierky v plátne či gáze umožnia oxidu uhličitému unikať z nádoby a zabránia škodcom vliezť dnu. Zmes udržujte v tme a chlade 7 až 14 dní.
KROK 4	Po uplynutí tohto času sa v nádobe objaví tekutina, o ktorú vám ide. Preceďte ju cez jemné sitko a nalejte do fľaše. Uchovávajte v chladničke a postupne používajte.
KROK 5	Na 3,5 litra vody pridajte štyri plné polievkové lyžice fermentovanej šťavy. Používajte ako listový sprej alebo zálievku na substrát.