Podrobná príručka ekologického pestovania konope
Pestovanie konope ekologickým spôsobom je oveľa lepšie. Lepšie pre pôdu, pre záhradu, pre planétu a hlavne lepšie pre pestovateľa. Informácie v tejto príručke vám umožnia pestovať perfektné konope a podporiť zdravie vašej záhrady.
Toto je naša podrobná príručka ekologického spôsobu pestovania.
Obsah:
- Ideálna organická pôda pre konope
1.a. Pôdna potravová sieť a inteligencia rastlín
1.b. Kľúčoví hráči
1.c. Ako zachovať život v pôde? - Záhony alebo kvetináče?
- Makroživiny a mikroživiny
3.a. Makroživiny
3.b. Mikroživiny - Výživa rastlín
- Organické vs. chemické hnojivá
5.a. Organické hnojivá
5.b. Chemické hnojivá - Ako funguje pH v ekologickom pestovaní?
- Kompost
7.a. Pomalé kompostovanie
7.b. Vermikompost - Hnoj
- Ako kŕmiť konope ekologicky?
- Zhrnutie
Ekologické pestovanie konope znamená pestovanie rastlín spôsobom, ktorým to vymyslela príroda. Pôvodným konopným odrodám sa darí vo voľnej prírode na celom svete. To dokazuje, že na podporu rastu prosperujúcich rastlín stačí kvalitná pôda a biodiverzita.
Je pravda, že konopný priemysel vyvinul mnoho syntetických molekúl a techník, ktoré prinášajú skvelé výsledky. My však veríme, že najkvalitnejšie kvety a najzdravšie rastliny vznikajú, keď sa vrátime k tradičnému spôsobu pestovania.
Podobne ako alchýmia, aj organické pestovanie konope zahŕňa premenu málo hodnotných alebo odpadových produktov na vysokohodnotné zdroje energie. Ekologické pestovanie konope prináša nielen neuveriteľnú úrodu, ale prospieva aj našim záhradám a životnému prostrediu.
IDEÁLNA ORGANICKÁ PÔDA PRE KONOPE
Kvalita ekologicky pestovaného konope závisí od jedného hlavného faktora: od zdravia pôdy. V posledných desaťročiach pestovatelia používali redukcionistický pohľad: jeden problém riešili jednou živinou. Nedávno však pokrok vo vede o pôde nám ukázal, že konopné rastliny, aby zostali zdravé a prosperovali, sa spoliehajú na komplexnú súhru faktorov - na pôdnu potravovú sieť.
PÔDNA POTRAVOVÁ SIEŤ A INTELIGENCIA RASTLÍN
Pôdna potravová sieť pozostáva z mnohých mikroorganizmov, hmyzu a dokonca aj vtákov a cicavcov. Tieto živočíchy (niektoré sú predátori a iné korisť) zohrávajú dôležitú úlohu pri rozkladaní organickej hmoty na živiny, ktoré sú prístupné aj pre rastliny konope. Ak teda začnete pestovanie so zdravou živou pôdou, pomôže vám to vyhnúť sa potenciálnym nedostatkom živín, problémom so škodcami a patogénmi.
Na rozdiel od všeobecného presvedčenia rastliny nevysávajú živiny priamo z pôdy. Potravu si samy vyrábajú. A to doslova. Robia to tak, že do rizosféry uvoľňujú cukry zvané exudáty. Rizosféra je oblasť nachádzajúca sa približne dva milimetre od povrchu koreňového systému. Rastliny týmto spôsobom lákajú prospešné baktérie a huby. Niektoré z týchto mikroorganizmov sa spájajú s koreňmi a umožňujú rastlinám lepšie prijímať živiny, zatiaľ čo iné slúžia ako potrava pre väčšie živočíchy.
Niektoré z týchto mikroorganizmov požierajú nematódy a prvoky - to je ďalší stupeň v pôdnom potravovom reťazci. Tie zas počas svojho života vylučujú molekuly organickej hmoty, ktoré sú rozkladané baktériami a hubami. Rastliny sa potom živia týmito biologicky dostupnými živinami.
Zbierajú tak úrodu zo svojej vlastnej pestovateľskej činnosti. Perfektne vymyslené, čo poviete?
KĽÚČOVÍ HRÁČI
Táto súhra však neslúži len na vytváranie potravy pre rastliny. Organizmy pôdnej potravovej siete pomáhajú tiež formovať pôdu a udržiavať ju v optimálnom stave pre zdravý vývoj rastlín. Nižšie nájdete niektoré z najdôležitejších foriem života v pôdnej potravovej sieti:
Baktérie: Tieto drobné „živočíchy“ produkujú slizovité látky, ktoré udržiavajú častice pôdy prilepené k sebe a dodávajú rastovému substrátu štruktúru. Slúžia tiež ako potrava pre väčšie formy života, ktoré následne vylučujú potravu pre rastliny.
Huby a riasy: Huby vytvárajú štruktúry podobné sieťam (mycélium), ktoré dodávajú pôde tvar a zabraňujú jej rozpadu alebo vyplavovaniu. Prospešné „mykorízne“ huby sa tiež spájajú s koreňovým systémom rastlín, a tým zlepšujú príjem živín.
Nematódy: Požierajú menšie formy života a uvoľňujú živiny vo forme dostupnej pre rastliny. Niektoré „dobré“ nematódy odháňajú tie „zlé“, ktoré si rady pochutia na koreňoch rastlín.
Prvoky: Títo prospešní chlapíci sa pasú na baktériách v pôde ako malé kravičky na tráve. Nielenže vylučujú voľné živiny, ale aj podnecujú populáciu baktérií, aby sa rýchlejšie množila.
Červy: Červy v pôde sú dôležité. Presúvajú v nej živiny a ich tunely ju pomáhajú prevzdušňovať a privádzať vodu ku koreňom rastlín. Ale nebojte sa, nemusíte si ich nanosiť do pestovateľskej miestnosti. Stačí, keď budete vedieť, že v pôde sú užitočné. :)
AKO ZACHOVAŤ ŽIVOT V PÔDE?
Už určite rozumiete, prečo pestovanie ekologickým spôsobom ďaleko prekračuje len jednoduché polievanie a občasné doplnenie živín. Pestovanie spôsobom, ktorý sa stará o život v pôde zaručí, že pôda bude rok čo rok bohatšia na živiny.
Ale ako to dosiahnuť?
Začnite tým, že si zaobstaráte dobrú pôdu v eko kvalite. Ak ju už máte, starajte sa o ňu ako o domáceho miláčika. Či skôr ako o miliardy miniatúrnych domácich miláčikov. Záhradníckym géniom sa stáročiami pokusov podarilo vyvinúť spôsoby pestovania, ktoré neznehodnocujú pôdu.
Súčasťou týchto metód je aj vyhýbanie sa:
Obrábaniu: Zdravá pôda sa buduje dlhší čas. Obrábanie a kopanie môže rýchlo zničiť prospešný život v nej. Živé organizmy v horných vrstvách pôdy tam majú svoje opodstatnenie. Počas obrábania pôdy sa dostávajú na jej povrch a sú vystavené UV žiareniu a iným škodlivým vplyvom. Tie ich rýchlo zabíjajú. Obrábanie pôdy tiež rozbíja cenné mycéliá húb.
Pesticídom/herbicídom/fungicídom: Ako napovedajú ich názvy, tieto chemikálie zabíjajú určité formy života. A z nich mnohé sú prospešné. Napríklad aj tým, že zdravej pôde pomáhajú vyrovnať sa s ochoreniami a napadnutím nebezpečnými druhmi živočíchov, rastlín a húb. A to aj bez použitia chemických prostriedkov.
Umelým hnojivám: Napriek tomu, že sú bohaté na živiny, v zdravej ekologickej pôde pôsobia negatívne napríklad na červy, ktoré ju kypria.
Ekologické pestovanie bez obrábania pôdy nepoužíva vyššie uvedené tradičné metódy. Cieľom je vytvoriť plytkú povrchovú vrstvu vysokokvalitnej pôdy. Táto vrstva umožňuje rastlinám zakoreniť sa bez toho, aby narušili mikrobiálny život v pôde, a poskytuje pestovateľom nasledujúce výhody:
• Chráni vrchnú vrstvu pôdy a prospešné pôdne organizmy
• Šetrí čas a peniaze
• Spomaľuje vyparovanie vody
• Uzatvára uhlík do pôdy
ZÁHONY ALEBO KVETINÁČE?
Teraz, keď už viete, ako udržať život v pôde, musíte sa rozhodnúť, v čom chcete pestovať svoje konope. Na výber máte dve základné možnosti: záhony alebo nádoby.
Záhony
Záhony sú veľké plochy úrodnej pôdy, ktoré umožňujú koreňom preniknúť hlboko do pôdy. Niektoré odrody, konkrétne veľké odrody sativy, môžu využiť tento dodatočný priestor a dosiahnuť obrovskú výšku. Vonkajšie záhony sú však vystavené rozmarom počasia. Pomerne ťažko sa bránia proti nadmerným zrážkam, silnému vetru, náhlym vlnám horúčav či skorým mrazom.
Kvetináče
Pestovanie v kvetináčoch umožňuje pestovateľom fyzicky premiestňovať rastliny podľa potreby. V prípade zhoršenia počasia ich možno premiestniť do skleníka alebo do interiéru. Takisto ich možno premiestniť do tieňa alebo na slnko.
Nie všetky kvetináče sú ale rovnaké. Plastové a keramické kvetináče spĺňajú účel udržiavania pestovateľského substrátu. No môžu spôsobiť, že korene rastlín sa budú správať inak, ako je žiaduce. Ako vhodnejšiu alternatívu možno použiť textilné kvetináče. Sú vyrobené z geotextílie, ktorá zadržiava dostatok vody a zároveň podporuje prevzdušňovanie. To pomáha odvrátiť hubové patogény a zároveň zabraňuje dehydratácii.
MAKROŽIVINY A MIKROŽIVINY
Aby rastliny konope dosahovali čo najlepšie výsledky rastu, potrebujú pestrú a kompletnú stravu. Podobne ako my ľudia, potrebujú dve hlavné zložky výživy: makroživiny a mikroživiny. Konopné rastliny môžu čerpať všetky živiny z pôdy, až na tri výnimky: „vdychujú“ oxid uhličitý cez malé póry na listoch (nazývané prieduchy) a vytvárajú kyslík a vodík štiepením vody počas fotosyntézy.
MAKROŽIVINY
Najprv sa pozrime na tie živiny, ktoré rastliny potrebujú vo veľkých množstvách. Napovedá to už ich názov - makroživiny. Teraz vám povieme niečo o tom, ako pôsobia a aj o ich prirodzených zdrojoch.
ZDROJE MAKROŽIVÍN
DUSÍK
• Je potrebný pri vegetatívnom raste
• Je súčasťou molekúl chlorofylu
• Riasy
• Hnoj
• Vermikompost
DRASLÍK
• Je potrebný pri fotosyntéze
• Otvára a zatvára prieduchy listov
• Reguluje príjem CO₂
• Aktivuje enzýmy pri tvorbe ATP
• Múčka z rias
• Greensand
• Popol
FOSFOR
• Je dôležitý pri prenose energie
• Premieňa cukry a škroby
• Pomáha pri prenose živín
• Prenáša genetické charakteristiky na ďalšie generácie
• Kostná múčka
• Hnoj
• Kamenný fosfát
MIKROŽIVINY
Rastliny potrebujú mikroživiny v oveľa menších množstvách - svedčí o tom už ich názov. To však neznamená, že sú menej dôležité. Nedostatok ktoréhokoľvek z týchto minerálov a prvkov sa môže prejaviť nedostatkom výživy, ktorý brzdí rast a znižuje úrodu. Zoznámte sa s nimi nižšie.
ZDROJE MIKROŽIVÍN
BÓR
• Pomáha budovať bunkové steny
• Dôležitý pre medzibunkové priestory
• Dôležitý pri opeľovaní a vývoji semien
• Kompost a organická hmota
VÁPNIK
• Zapája sa do rastu a výživy rastlín
• Ukladá sa v bunkových stenách
• Znižuje slanosť pôdy
• Zlepšuje prienik vody
• Vajcové škrupiny
MEĎ
• Aktivuje dôležité enzýmy
• Potrebná pre fotosyntézu
• Pomáha pri metabolizme uhľovodíkov a proteínov
• Kompost
• Kravský hnoj
ŽELEZO
• Dôležité pri metabolizme
• Pomáha pri syntéze DNA
• Pomáha pri syntéze chlorofylu
• Udržiava štruktúru a činnosť chloroplastov
• Hnoj
• Kuchynský odpad
• Greensand
• Riasy
HORČÍK
• Základný atóm molekuly chlorofylu
• Dôležitý pri fotosyntéze
• Kompost
MANGÁN
• Pomáha pri fotosyntéze, dýchaní a prijímaní dusíka
• Podieľa sa na klíčení
• Posilňuje bunky v koreňoch a pomáha predchádzať chorobám koreňov
• Riasy
MOLYBDÉN
• Premieňa nitráty na nitridy a následne na amoniak
• Vyžadujú ho symbiotické baktérie, ktoré viažu dusík
• Múčka z rias
• Greensand
• Melasa
• Nimbová múčka
• Popol
SÍRA
• Pomáha tvoriť dôležité enzýmy
• Pomáha pri syntéze proteínov
• Hnoj
• Seno
• Slama
ZINOK
• Dôležitý prvok v enzýmoch a proteínoch
• Pomáha pri tvorbe rastových hormónov
• Pomáha pri predlžovaní internódií
• Riasy (postrek na listy)
VÝŽIVA RASTLÍN
Prístup rastlín ku kompletnému spektru potrebných živín zabezpečíte vysokokvalitnou živou pôdou. Dobrá pôda bohatá na kompost a organickú hmotu je takmer vždy zárukou dostatočného prísunu všetkých potrebných minerálov.
Rastliny konope sa však pri získavaní prístupu k živinám spoliehajú na cyklus života a smrti prosperujúcej pôdnej potravovej siete. Korene jednoducho nemôžu čerpať minerálne látky priamo z organickej hmoty. Môžu však pomocou koreňových exudátov tvoriť prosperujúcu rizosféru.
Ak chcete pestovať ekologicky, jednoducho sa musíte uistiť, že vaša pôda má dobrú zásobu organickej hmoty bohatej na živiny vo forme kompostu/kompostových čajov, vermikompostu a iných kvalitných zdrojov. Keď im poskytnete potravu, vaše rastliny aktivujú pôdnu potravovú sieť, a tak si zabezpečia všetko potrebné.
Jedným z kľúčových spojencov rastlín, ktoré sa nachádzajú v rizosfére, sú mykorízne huby. Tieto druhy vytvárajú fyzickú väzbu s koreňmi rastlín a pripájajú sa na koreňový systém. Živia sa rastlinnými exudátmi a na oplátku trávia organické látky a prenášajú do rastlín špecifické živiny.
Do tohto synergického tanca sa zapája celý rad ďalších pôdnych mikroorganizmov. Ak ich budete dobre zásobovať organickou hmotou, vytvoríte neustály kolobeh živín priamo pod koreňmi vašej konopnej rastliny.
ORGANICKÉ VS. CHEMICKÉ HNOJIVÁ
Do pôdy sa pridávajú hnojivá, ktoré obohacujú rastové prostredie o živiny. Organické hnojivá pochádzajú z organických látok, ktoré sa časom pomaly rozkladajú, až kým sa v pôdnej potravovej sieti prírodné materiály nepremenia na živiny, ktoré môžu rastliny prijímať.
Naproti tomu chemické hnojivá sa syntetizujú v priemyselnom prostredí. Mnohé z nich sú vedľajšími produktmi ropného priemyslu a majú kyslý charakter.
Všetci pestovatelia potrebujú nejaký druh hnojiva. Rastliny pomaly odčerpávajú živiny z pôdy a časom ju vyčerpajú, ak do nej pestovatelia opäť niečo nedodajú. Organické aj chemické hnojivá majú svoje výhody aj nevýhody. Samozrejme, organickí pestovatelia sa vždy rozhodnú pre to prvé, ale pre zaujímavosť sa pozrime na výhody a nevýhody oboch alternatív.
ORGANICKÉ HNOJIVÁ
Organické hnojivá sú prírodné materiály s vysokou koncentráciou živín. Patria medzi ne kompost, morské riasy, vermikompost alebo kostná múčka. Mnohé z týchto materiálov obsahujú prvky a minerály uzamknuté vo svojich štruktúrach v podobe, ktorá je pre rastliny nedostupná. Slúžia však ako potrava pre baktérie a huby, ktoré ich časom rozkladajú a umožňujú rastlinám prijímať živiny z nich.
Vďaka tomu môžu pestovatelia vyrábať vysoko koncentrované prípravky, a tak minimalizovať čas potrebný na vstrebanie živín. Medzi takéto prípravky patrí kompostový čaj, šťava z červov a fermentované rastlinné prípravky.
Klady:
• napodobňujú rozklad organickej hmoty v prírode,
• vyživujú pôdne organizmy,
• neobsahujú nebezpečné chemikálie,
• výroba koncentrátov umožňuje rýchlu absorpciu.
Zápory:
• kompostovanie trvá často aj viac než rok,
• príprava zahŕňa použitie množstva rôznych živín, to spôsobuje ťažkosti pri potrebe citlivo upraviť konkrétnu živinu.
CHEMICKÉ HNOJIVÁ
Chemické hnojivá sú umelé látky, ktoré obsahujú mnohé makroživiny a mikroživiny potrebné pre rastliny. Zároveň však obsahujú aj množstvo prídavných látok.
Klady:
• rýchlo sa vstrebávajú,
• špecifické dávkovanie jednotlivých živín.
Zápory:
• dráždia živé organizmy v pôdnej potravovej sieti,
• môžu spáliť rastliny,
• spôsobujú znečisťovanie ovzdušia, pôdy a vody,
• prekysľujú pôdu,
• pripravujú pôdu o minerály.
AKO FUNGUJE PH V EKOLOGICKOM PESTOVANÍ?
Ekologickích pestovateľov problematika pH až tak nemusí zaujímať. Napriek tomu sa však môžu vyskytnúť problémy. Každá pôda má určitú hodnotu pH. Pamätáte sa z hodín prírodovedy na stupnicu, ktorá sa pohybuje od 0 do 14? Hodnoty od 0 do 6 znamenajú kyslosť, 7 predstavuje neutrálnosť a 8 až 14 zásaditosť.
Prečo sa s tým pestovatelia musia starať? No, konopným odrodám sa darí najmä v mierne kyslej pôde - pH medzi 6 až 7. Ak je pôda príliš kyslá alebo príliš zásaditá, korene majú problém prijímať živiny, čo je jav známy ako blokovanie živín. Nakoniec dôjde k nedostatku živín a zhorší sa zdravie a produkcia rastlín. Pestovatelia môžu merať vzorky pôdy pomocou jednoduchého pH testera.
Kedysi sa pri riešení problémov s pH používali na zvýšenie či zníženie pH syntetické prípravky. Existujú však aj organické metódy na obnovenie rovnováhy pH pôdy:
Kyslá pôda:
pridajte sódu bikarbónu
Zásaditá pôda:
pridajte citrón alebo ocot
KOMPOST
Kompost je základom každej ekologickej záhrady. Umožňuje pestovateľom vytvárať vlastné pôdne doplnky jednoduchou recykláciou kuchynských zvyškov a záhradného odpadu. Hromady kompostu naplnené mikróbmi rozkladajú organickú hmotu - čokoľvek od stoniek, šišiek a odumretého lístia až po zemiakové šupky - na „čierne zlato“.
Materiál s vysokým obsahom živín, ktorý vzniká z vyzretého kompostu, môžete použiť na úpravu záhonov a výrobu zmesí do kvetináčov. V konečnom dôsledku dáva kompostovanie záhradníkom trochu viac nezávislosti a pomáha im vytvoriť uzavretý pestovateľský systém - bez potreby pridávať do pôdy aditíva. Existujú dve hlavné formy kompostovania: pomalé kompostovanie a kompostovanie pomocou červov - vermikompost.
POMALÉ KOMPOSTOVANIE
Najdôležitejšie benefity pomalého kompostovania sú:
• znižovanie uhlíkovej stopy,
• šetrenie peňazí,
• silné prírodné hnojivo,
• udržuje pôdu zdravú.
Pomalé kompostovanie pozostáva z dvoch rôznych typov materiálov: zeleného a hnedého. Zelené materiály dodávajú dusík, zatiaľ čo hnedé materiály dodávajú uhlík. Snažte sa o rovnováhu 25 - 50 % zeleného a 50 - 75 % hnedého materiálu, aby ste zabezpečili dostatok vzduchu pre zdravé aeróbne mikroorganizmy.
Medzi zelené materiály patrí kuchynský odpad, pokosená tráva, morské riasy a zvierací hnoj. Medzi hnedé materiály patrí odumreté lístie, lepenka, slama a drevná štiepka. Novozaloženému kompostu môže trvať niekoľko mesiacov až rokov, kým začne vytvárať životaschopnú hmotu. Pokračujte v dodávaní materiálu a v blízkej budúcnosti dosiahnete bod večných živín.
VERMIKOMPOST
Kompostovanie pomocou červov predstavuje rýchlejší zdroj organických živín. Môžete si vyrobiť jednoduchý zásobník na červy z plastovej prepravky alebo vedra. Zmiešajte niekoľko špecializovaných kompostovacích červov a niekoľko hrstí kompostu. Zabezpečte častý prísun kuchynských zvyškov; vaše červy ich budú požierať a vytvárať kvalitný vermikompost.
Výkaly červov obsahujú prospešné huby, baktérie a minerálne látky, ako sú draslík, vápnik, zinok, meď a fosfor. Trvá len niekoľko týždňov, kým červy začnú produkovať trvalý prísun vermikompostu. Navrstvite túto hmotu na záhony a do kvetináčov, aby ste vyživili celú potravovú sieť v pôde.
Pri kompostovaní pomocou červov vzniká aj „šťava z červov“, inak známa ako „červičí moč“. Na dno jednej strany zásobníka nainštalujte plastový kohútik. Každých pár dní vypustite tekutinu plnú živín a pridajte ju do pestovateľského substrátu. Dodáte tak vašej pôde poriadnu dávku prírodných minerálnych látok.
HNOJ
Hnoj, ako pevný a tekutý odpad niektorých hospodárskych zvierat má pôsobivý nutričný profil. Vysoký obsah makroživín robí z hnoja kľúčový zdroj v každej ekologickej záhrade. K bežným hnojom patria kurací, kravský, konský, králičí a ovčí. Pridávanie čerstvého hnoja môže kontaminovať vaše rastliny a spáliť ich príliš veľkým množstvom dusíka. Aby bol kompatibilný s vašou záhradou, musíte ho nechať šesť mesiacov až rok hniť a zrieť.
Podobne ako kompost, aj hnoj obsahuje živiny viazané v organickej hmote. To znamená, že poskytuje potravu pre užitočné mikroorganizmy. Keď ho rozložia, vaše rastliny si z neho počas svojho cyklu naberú živiny. Pestovatelia môžu hnoj použiť na obohatenie kompostových hromád alebo ho použiť ako vrchnú zálievku.
Ďalšia skvelá vlastnosť hnoja je, sa dá ľahko získať, aj keď nič nechováte. Pozrite sa na miestne farmy a záhradné centrá, kde nájdete lacný hnoj - možno dokonca aj zadarmo. Určite sa pokúste priniesť domov starší hnoj. Tým si ušetríte niekoľko mesiacov čakania.
AKO KŔMIŤ KONOPE EKOLOGICKY?
Teraz už viete množstvo užitočných informácií o kvalitných ekologických zdrojoch potravy pre vaše rastliny. Nižšie nájdete najlepšie spôsoby, ako kŕmiť rastliny konope pomocou organických metód. Tieto techniky sú veľmi jednoduché a všetky z nich stimulujú poriadny rast rastlín, pričom zachovávajú cenný mikrobiálny život v pôde.
MULČOVANIE
Mulčovanie znamená vrstvenie organickej hmoty do záhonov a kvetináčov. Vyššie sme písali o tom, že mikróby nemajú radi slnečné žiarenie. Určite sa na to pamätáte. Mulčovanie tento problém rieši a prináša ďalšie benefity.
Keď pôjdete najbližšie na prechádzku lesom, pozrite sa na pôdu. Všimnete si jednu zaujímavú vec - málokedy uvidíte odkryté miesta holej pôdy. Vrstvy odumretého lístia, konárov a organickej hmoty vytvárajú vrstvu, ktorá chráni život v pôde pod nimi. Táto hmota sa časom pomaly rozkladá a vyživuje pôdu.
Mulčovanie kopíruje inteligenciu prírody. Jeho výhody:
- pomaly vyživuje rastliny počas sezóny,
- dobrá potrava pre huby,
- potláča rast burín,
- udržuje vlhkosť,
- udržuje niektorých škodcov na uzde,
- zvyšuje poriadok v záhrade.
Existuje mnoho rôznych druhov organického mulču, z ktorých si môžete vybrať. Tie, ktoré sú uvedené nižšie, vyživujú vašu záhradu a zlepšujú zdravie pôdy:
- kompost z húb,
- drevná štiepka,
- kôra,
- vyzretý hnoj,
- slama,
- morské riasy.
Pestovatelia môžu používať aj krycie plodiny na vytvorenie „živého mulču“. Výsevom zmesi krycích plodín medzi konopné rastliny vytvoríte živý koberec, ktorý zlepšuje zdravie potravovej siete v pôde. Krycie plodiny (napríklad fava fazuľa), pomáhajú tiež viazať dusík a zvyšovať jeho hladinu v pôde. Kryciu plodinu počas rastu posekajte a nasypte na zem, aby ste vrátili organickú hmotu späť do pôdy.
FERMENTOVANÝ RASTLINNÝ DŽÚS
Používanie fermentovaného rastlinného džúsu (FPJ - fermented plant juice) vychádza z praktík používaných pri tradičnom kórejskom prírodnom farmárčení. Ide o zber lokálnych rastlín, ako sú púpavy a žihľavy, ktoré sú plné živín. Tieto druhy obsahujú vo svojich listoch prospešné organizmy a tiež aj rastové hormóny. Návod na jeho výrobu je jednoduchý:
1. Čerstvo zozbierané rastliny rozmixujte a vložte do vedra.
2. Pridajte toľko hnedého cukru, aby tvoril jednu tretinu zmesi (tým nakŕmite mikróby).
3. Dôkladne premiešajte; na vrch položte noviny a nechajte odstáť jednu hodinu.
4. Odstráňte noviny a na vrch zmesi položte ťažkú tehlu, ktorou vytlačíte prebytočný vzduch.
5. Vedro prikryte látkou a nechajte stáť v tmavej miestnosti dva dni.
6. Vedro odokryte a zmes hodinu prevetrajte.
7. Opäť zaťažte tehlou a prikryte látkou.
8. Nechajte fermentovať v tmavej miestnosti 2 až 3 týždne.
9. Zlejte pripravenú fermentovanú tekutinu do vhodnej nádoby.
10. Aplikujte ako postrek alebo lejte rovno ku koreňom v koncentrácii 0,1 - 0,2 %.
KOMPOSTOVÝ ČAJ
Ďalším kľúčovým nástrojom v arzenáli ekologických pestovateľov je kompostový čaj, ktorý poskytuje veľké množstvo základných živín a prospešných foriem života - od háďatiek až po baktérie. Jeho príprava spočíva vo varení kvalitného kompostu vo vode.
Prečo by ste ho mali vyskúšať?
• Zlepšuje rast konope.
• Láka prospešné mikroorganizmy.
• Potláča choroby.
• Eliminuje používanie toxických chemikálií.
PRIHNOJOVANIE
Prihnojovanie je veľmi jednoduchý spôsob, ako dodať do pôdy viac živín počas celého vegetačného obdobia. Najprv pridajte hnojivo skoro na jar a potom každé tri týždne, aby ste udržali pôdu plnú živín a rastliny tak spokojné.
Riasy sú bohatým zdrojom živín a vynikajúcim doplnkovým hnojivom. Jednoducho ich navrstvite na záhony alebo do kvetináčov a zalejte. Hotovo!
LISTOVÉ POSTREKY
Listové postreky sú výživové prípravky a zároveň organická forma kontroly škodcov, ktorá slúži ako rýchly spôsob liečby nedostatku výživy a likvidácie škodcov.
Pri aplikácii na povrch listov sa živiny prijímajú cez prieduchy a úplne obchádzajú koreňový systém. Listové postreky sú užitočné najmä vtedy, keď máte dočinenia so zamokrenou pôdou, nerovnováhou pH alebo inými problémami, ktoré znižujú príjem živín prostredníctvom koreňov. Touto metódou možno aplikovať kompostový čaj, šťavu z červov alebo fermentovaný rastlinný džús.
Aloe vera je tiež vhodný listový postrek. Táto rastlina pomáha zvyšovať absorpciu živín a znižovať výskyt škodcov a chorôb. Prírodné látky, ako je napríklad nimbový olej, možno tiež použiť ako listový postrek na boj proti hubovým patogénom. Napríklad proti múčnatke.
ZHRNUTIE
Po prečítaní tohto článku ste už pripravení vypestovať perfektné konope pomocou čisto ekologických metód. Nielenže dosiahnete epickú úrodu, ale časom si vybudujete zdravú pôdu a vlastné zásoby kompostu. Skôr než sa vydáte do záhrady, zopakujme si hlavné body, ktorým sme sa venovali:
Využívajte bezorbové obrábanie pôdy, aby ste zachovali život a štruktúru potravovej siete v pôde.
Na živinách záleží! Pri používaní kvalitného kompostu a hnojenia ich môžete všetky dodať bez chemikálií.
Z času na čas skontrolujte pH a použite prírodné metódy na jeho úpravu.
Využite svoj kuchynský a záhradný odpad. Vytvorte kompost pomocou pomalej metódy alebo vermikompostovania.
Hnoj je ľahko dostupný a pre vašu záhradu urobí zázraky.
Napodobňujte prírodu mulčovaním.
Kompostový čaj, listové postreky a fermentovaný rastlinný džús dodajú pôde okamžité dávky mikróbov a živín.
Pomocou týchto techník budete pracovať v harmónii s prírodou, nie proti nej.
A teraz sa už pustite do pestovania a my vám prajme, aby vaša úroda bola bohatá!