Ópium – základný kameň heroínu a morfínu
Heroín, morfín a ďalšie opiáty majú svoj pôvod v jednej jedinej rastline – maku siatom (maku ópiového). Pestovanie tejto rastliny siaha až do počiatkov ľudskej civilizácie a užívanie ópia bolo dobre známe už v starovekej Mezopotámii. Táto omamná látka sa po stáročia užívala rekreačne aj ako liek. Deriváty ópia, vrátane morfínu, sa stali široko používanými prostriedkami proti bolesti, najmä v 19. storočí. Aj heroín bol spočiatku syntetizovaný na lekárske účely, kým si lekári neuvedomili jeho silné návykové vlastnosti.
Čo vlastne je ópium?
Ópium pochádza z mliečnej šťavy kvetu zvaného mak siaty alebo ópiový. Najstaršie zmienky o užívaní ópia a pestovaní makov pochádzajú ešte z Mezopotámie okolo roku 3 400 pred n. l.
Starí Sumeri – ktorí obývali najjužnejšiu oblasť Mezopotámie na území dnešného Iraku a Kuvajtu – označovali jasne červené kvety maku ako hul gil, t.j. „rastlina radosti“.
Pestovanie ópia sa rozšírilo aj u starovekých Grékov, Peržanov a Egypťanov. V starovekom Egypte za vlády Tutanchamona v rokoch 1333-1324 pred n. l. ópium doslova prekvitalo a o jeho liečivých schopnostiach sa zmieňuje aj grécky autor Homér v Odysei.
V týchto starovekých spoločnostiach sa ópium používalo na spanie, zmiernenie bolesti a dokonca aj na upokojenie plačúcich detí. Existujú tiež dôkazy, že lieky na báze ópia sa používali ako anestetikum pri operáciách. Možno túto drogu užívali aj rekreačne, aj keď si pravdepodobne neuvedomovali jej návykové účinky.
Ópium sa do Číny a východnej Ázie dostalo pravdepodobne v šiestom alebo siedmom storočí nášho letopočtu prostredníctvom obchodu na Hodvábnej ceste, ktorá spájala stredomorské kultúry Európy so strednou Áziou, Indiou a Čínou. V oblasti od Afganistanu a Pakistanu na východ do Indie, Mjanmarska (Barmy) a Thajska sa stále pestuje väčšina svetovej produkcie maku siateho.
Prvá ópiová vojna
V roku 1700 Britské impérium dobylo hlavnú indickú oblasť, kde sa pestoval mak, a namiesto toho, aby produkciu ópia potlačilo, začalo prostredníctvom Východoindickej spoločnosti pašovať ópium z Indie do Číny.
Veľká Británia využívala zisky z lukratívneho obchodu s ópiom na nákup a vývoz čaju, hodvábu, porcelánu a ďalšieho čínskeho luxusného tovaru späť do Európy. V dôsledku tohto obchodu prudko vzrástla závislosť na ópiu v Číne. Dynastia Čching sa snažila obmedziť katastrofu spôsobenú rozšírenou závislosťou a zakázala dovoz aj pestovanie ópia.
Po pokusoch Číny potlačiť užívanie ópia na svojich hraniciach a po snahách Britov udržať otvorené cesty pre obchod s ópiom nasledovali dva ozbrojené konflikty, nazývané ópiové vojny. V oboch prípadoch prehrali Číňania a európske mocnosti získali od Číny obchodné výsady a pozemkové koncesie.
Počas prvej ópiovej vojny (1839-1842) sa britská vláda uchýlila k „diplomacii delových člnov“, aby prinútila čínsku vládu udržať prístavy v Šanghaji, Kantone a inde otvorené pre obchod. Po prvej ópiovej vojne sa Čína v Nankingskej zmluve vzdala Hongkongu v prospech Britov.
Druhá ópiová vojna
Počas druhej ópiovej vojny (1856-1860) Briti a Francúzi spojili svoje sily proti Číne, aby legalizovali obchod s ópiom v Číne a získali ďalšie ústupky (vrátane práva vlastniť majetok) od čínskeho cisárskeho rodu.
Napriek úspechu Európanov v otvorení Číny pre obchod považovalo mnoho ľudí v Európe, Číne i inde ópiové vojny – a následné rozšírenie závislosti na ópiu – za ničomné a nemorálne použitie vojenskej sily.
William Ewart Gladstone v britskom parlamente odsúdil prvú ópiovú vojnu a označil ju ako „vojnu, ktorá je svojim pôvodom ešte nespravodlivejšia, vojnu, ktorá svojim priebehom počíta s tým, že túto krajinu zahalí do trvalej hanby“. Tu je potrebné poznamenať, že Gladstonova mladšia sestra Helen tiež trpela závislosťou na ópiu.
Straty Číny v ópiových vojnách odštartovali obdobie, ktorému sa v Číne hovorí „storočie poníženia“ a ktoré skončilo porážkou Japonska v druhej svetovej vojne a vznikom Čínskej ľudovej republiky v roku 1949.
Ópiové brlohy
Počas zlatej horúčky v roku 1849 prišli do Ameriky tisíce Číňanov, aby pracovali na železniciach a v kalifornských zlatých baniach. Avšak priniesli si so sebou aj návyk na fajčenie ópia.
Čínski prisťahovalci čoskoro založili ópiové brlohy – miesta, kde sa ópium kupovalo, predávalo a fajčilo – v takzvaných čínskych štvrtiach po celom Západe. V 70. rokoch 19. storočia sa fajčenie ópia stalo obľúbeným zlozvykom mnohých Američanov a v roku 1875 bolo San Francisco prvým mestom, ktoré prijalo zákon snažiaci sa obmedziť užívanie ópia. Podľa tohto nariadenia bolo prevádzkovanie ópiového brlohu alebo jeho časté navštevovanie priestupkom.
Niektorí ľudia sa domnievali, že fajčenie ópia podporuje prostitúciu a ďalšie trestné činy. Tieto obavy, spolu so strachom z nezamestnanosti bielych Američanov, viedli k protičínskym kampaniam, ktoré nakoniec dospeli k prijatiu zákona o vylúčení Číňanov z roku 1882 – desaťročného zákazu prisťahovania Číňanov.
Druhy opiátov
V roku 1803 nemecký vedec Friedrich Sertürner prvýkrát extrahoval morfín z ópia. Morfín, veľmi silný liek proti bolesti, je účinnou narkotickou zložkou ópia.
V čistej forme je morfín desaťkrát silnejší ako samotné ópium. Tento liek sa hojne používal ako prostriedok proti bolesti počas občianskej vojny v USA. V dôsledku toho sa na ňom stalo závislých približne 400 000 vojakov.
V druhej polovici 19. storočia začali vedci hľadať menej návykovú formu morfínu a v roku 1874 anglický chemik Alder Wright prvýkrát extrahoval heroín z morfínového základu. Droga mala byť bezpečnejšou náhradou morfínu.
Morfín je dodnes prekurzorom všetkých ostatných ópiátov, vrátane narkotických liekov proti bolesti na lekársky predpis, ako je kodeín, fentanyl, metadón, hydrokodón (Vicodin), hydromorfón (Dilaudid), meperidín (Demerol) a oxykodón (Percocet alebo Oxycontin).
Lekárske využitie heroínu
Než sa heroín stal obľúbenou rekreačnou drogou, používal sa v medicíne, kým sa neobjavili jeho návykové vlastnosti.
V 90. rokoch 19. storočia uviedla nemecká farmaceutická spoločnosť Bayer na trh heroín ako náhradu morfínu a liek proti kašľu. Spoločnosť Bayer propagovala heroín na použitie u detí trpiacich kašľom a nachladením.
Čiastočne v dôsledku týchto liečebných postupov došlo začiatkom 20. storočia k prudkému nárastu závislosti na heroíne v Spojených štátoch a západných krajinách Európy.
Heroín z čierneho dechtu
Čierny decht je forma heroínu, ktorá je tmavo oranžová alebo hnedá. Môže byť lepkavý a dechtovitý alebo tvrdý ako uhlie.
Od polovice 90. rokov 20. storočia je čierny dechtový heroín hlavným druhom heroínu dostupným na západ od rieky Mississippi, zatiaľ čo tradičná forma bieleho prášku prevláda vo východnej časti Spojených štátov.
Čierny dechtový heroín obvykle pochádza z Mexika, kým práškový heroín sa do Spojených štátov často dováža z Kolumbie.
Harrisonov zákon a daň z omamných látok
Užívanie ópia dosiahlo v Spojených štátoch také miery, že v roku 1908 prezident Theodore Roosevelt vymenoval Dr. Hamiltona Wrighta za komisára pre ópium v Spojených štátoch.
Denník The New York Times v roku 1911 citoval Wrighta: „Zo všetkých národov sveta spotrebujú Spojené štáty najviac návykových drog na jedného obyvateľa. Ópium, najškodlivejšia droga, akú ľudstvo pozná, je v tejto krajine obklopená oveľa menšími ochrannými opatreniami než v prípade akýchkoľvek iných národov v Európe. Čína sa už dnes chráni oveľa dôkladnejšie než my; Japonsko pred ňou chráni svoj ľud podstatne inteligentnejšie ako my ten náš, ktorý si ju môže kúpiť v takmer každej desiatej drogérii.“
V reakcii na to bol v roku 1914 prijatý Harrisonov zákon o dani z narkotík – prvý významný právny predpis USA, ktorý mal kontrolovať predaj a užívanie opiátov. Tento zákon zaviedol obmedzenia distribúcie a predaja heroínu a ópia, ako aj kokaínu.
O desať rokov neskôr Kongres zakázal výrobu, dovoz a predaj heroínu, keď v roku 1924 prijal zákon proti tejto látke.
Závislosť na opiátoch a odvykanie
Všetky opiáty, vrátane heroínu, morfínu a narkotických liekov proti bolesti, môžu spôsobiť fyzickú závislosť, ktorá núti užívateľa spotrebovať stále väčšiu dávku drogy, aby sa vyhol abstinenčným príznakom. Závislosť môže mať ničivé dôsledky pre závislých, ich komunity aj celú spoločnosť.
Podľa Národného inštitútu pre zneužívanie drog zneužíva opiáty na celom svete odhadom 26 až 36 miliónov ľudí. V Spojených štátoch zneužíva opiáty proti bolesti na lekársky predpis až 2,1 milióna ľudí a približne 467 000 Američanov je závislých na heroíne.
V posledných rokoch prudko vzrástol počet závislostí na opiátoch a počet úmrtí súvisiacich s nimi. Podľa amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (U.S. Centers for Disease Control and Prevention) sa počas jediného roku – od roku 2014 do roku 2015 – zvýšila úmrtnosť na syntetické opiáty až o 72 % a na heroín o takmer 21 %.
Tento prudký nárast zneužívania opiátov prinútil mnoho úradníkov, aby tento problém brali ako epidémiu, ktorá potrebuje širokú škálu riešení, aby obmedzila zneužívanie a zvrátila hlboké dopady závislosti na opiátoch.