Mikrosvet a život, ktorý prebieha pri koreňoch konopí, my, pestovatelia, nemôžeme vidieť. Našťastie, do mysteriózneho sveta toho, ako a čo „jedia“ rastliny, nám dovoľuje nahliadnuť veda. V nasledujúcich riadkoch sa dozviete o rôznych živinách, ktoré marihuana potrebuje, o tom, prečo ich potrebuje a ako ich prijíma.
Prehľad makroživín a mikroživín, ktoré potrebujú rastliny konopí.
Obsah:
- 1. Makroživiny vs. mikroživiny
- 2. Mobilné vs. nemobilné živiny
- 3. Iónové živiny
- 4. Makroživiny zo vzduchu a vody
- 5. Makroživiny z pôdy
- 6. Mikroživiny
Aby rastlina konopí prežila, prosperovala a dokázala produkovať kvalitné šišky, potrebuje Cannabis plants require a rozmanitú potravu. Rastlina je závislá od jemnej rovnováhy minerálov a prvkov, ktoré plnia kľúčové fyziologické úlohy počas celého vegetačného cyklu. Tieto živiny patria do dvoch hlavných kategórií: makroživiny a mikroživiny.
MAKROŽIVINY VS. MIKROŽIVINY
Podobne ako naša potrava je zložená z bielkovín, cukrov a tukov, aj konope spotrebovávajú veľké množstvo makroživín.
Pri raste sa rastliny spoliehajú na prijímanie veľkých množstiev dusíka (N), fosforu (P) a draslíka (K). Potreba jednotlivých živín, známa pod názvom NPK pomer, závisí od štádia rastu. Rastliny, ktoré sú v počiatočnej fáze rastu, majú vysokú spotrebu dusíka, no potrebujú menej fosforu a draslíka. Oproti tomu kvitnúce rastliny spotrebúvajú dusíka málo, zato ich spotreba draslíka a fosforu je vysoká.
Tieto tri prvky predstavujú základné makroživiny, ktoré rastliny získavajú z pôdy. Okrem nich však potrebujú aj ďalšie tri makroživiny, ktoré získavajú z vody a vzduchu. Sú to uhlík, vodík a kyslík.
Aby rastliny zostali zdravé, produktívne a odolné proti škodcom, potrebujú aj dlhý zoznam mikroživín. A hoci ich potrebujú len v malom množstve, ich nedostatok im môže spôsobiť vážne problémy. Môžeme to prirovnať k našej potrebe vitamínov. Nepotrebujeme ich veľa, ale ak ich máme nedostatok, odnesie si to naše zdravie.
MOBILNÉ VS. NEMOBILNÉ ŽIVINY
Mobilnosť a nemobilnosť sú charakteristiky, ktoré hovoria o tom, či danú živinu vedia rastliny ľahko transportovať vo vnútri svojho tela. Rastliny môžu prepravovať mobilné živiny na miesta, kde sú najviac potrebné. Pretože rastliny sa v prvom rade starajú o mladšie časti svojich tiel, nedostatok mobilných živín sa najskôr prejavuje v starších listoch.
Imobilné živiny rastliny nedokážu účinne transportovať, zostávajú uzamknuté na jednom mieste. Príznaky ich nedostatku sa preto skôr prejavia v novších častiach rastlinných tiel, pretože ich k nim jednoducho nevedia premiestniť.
IÓNOVÉ ŽIVINY
Marihuana nie je schopná „požuť“ organickú hmotu a získať z nej minerály. V prostredí ekologického poľnohospodárstva musia miesto nej túto ťažkú prácu robiť mikróby. Rozkladajú hnoj a kompost a uvoľňujú v nich uzamknuté živiny, ktoré rastlina dokáže prijať koreňmi. A pri pestovaní pomocou umelých hnojív zas tie napĺňajú pôdu živinami, aby ich rastliny mohli ľahko absorbovať.
V oboch prípadoch je to tak, že rastliny dokážu živiny prijať iba v podobe iónov. Tieto elektricky nabité častice majú pozitívny (katióny) alebo negatívny (anióny) elektrický náboj. Napríklad dusík rastliny prijímajú buď vo forme amónneho katiónu, alebo dusičnanového aniónu. Fosfor dokážu prijať len vo forme aniónov a draslík iba vo forme katiónu K+.
Zjednodušene sa dá povedať, že aby sa živiny dostali do koreňov rastlín, musia byť rozložené – buď prírodne, alebo priemyselne. Tieto živiny sa do rastlín nedostávajú pasívnym procesom, napríklad difúziou, ale aktívnym transportom s využitím ATP (bunkovej energie) a membránových proteínov. Je to zložitý proces, ktorý umožňuje pohyb iónov z povrchu koreňov do koreňových tkanív.
MAKROŽIVINY ZO VZDUCHU A VODY
Tri makroživiny získavajú rastliny konopí viac-menej samostatne. Tieto prvky sú buď prijímané zo vzduchu, alebo vznikajú ako vedľajší produkt fotosyntézy.
|
|
UHLÍK
|
- Rastliny prijímajú uhlík v podobe oxidu uhličitého zo vzduchu. „Vdychujú“ ho cez malé póry na povrchu listov, ktoré poznáme ako prieduchy. Prieduchy však nie sú otvorené stále. Podľa aktuálnej potreby oxidu uhličitého ich otvára a zatvára dvojica buniek, ktoré sa v nich nachádzajú.
- Oxid uhličitý má pri zdravom vývoji rastlín nenahraditeľnú úlohu. Rastliny tento plyn premieňajú na energiu, ktorú potrebujú pre svoj rast a spolu s vodou ho používajú pri fotosyntéze.
|
|
|
|
|
VODÍK
|
- Počas fotosyntézy rastliny vytvárajú z molekúl vody vodík. Na jeho tvorbu teda využívajú silu slnečnej energie.
- Rastliny používajú vodíkové ióny na pohon elektrónového transportného reťazca počas fotosyntézy. Vodík teda slúži ako ďalší stavebný prvok počas ich rastu.
|
|
|
|
|
KYSLÍK
|
- Nadzemné časti rastlín vytvárajú kyslík štiepením oxidu uhličitého. Pri koreňoch je to naopak. Nemajú prístup ku svetlu, a teda v nich neprebieha fotosyntéza. Preto musia kyslík dýchať z okolitého prostredia.
- Rastliny počas fotosyntézy vytvárajú glukózu. Do nej uskladňujú energiu, ktorú využívajú počas procesu dýchania, pri ktorom prijímajú kyslík zo vzduchu.
|
|
|
MAKROŽIVINY Z PÔDY
Ostatné makroživiny, ktoré rastliny konopí potrebujú pre život, pochádzajú z pôdy. Tam sa nachádzajú buď vo forme rozpadnutej organickej hmoty, alebo ako organické či umelé hnojivá. Ich funkcie nájdete v nasledujúcej tabuľke.
|
|
DUSÍK
|
- Dusík vo forme dusičnanov sa v rastline konopí správa ako mobilná živina. Rastliny potrebujú dusík viac ako akúkoľvek inú živinu. Využívajú ho počas celého vegetačného cyklu. Lenže takmer 98 % dusíka v pôde existuje v organickej forme a tú rastliny prijať nedokážu. Preto potrebujú mikróby, ktoré im pomôžu túto dôležitú látku mineralizovať, a tak im umožnia prístup k jej vstrebateľnej forme.
- Od dusíka v tele závisí celkový rast a vývoj rastlín. Tento prvok tvorí aj kľúčovú súčasť molekuly chlorofylu, ktorá umožňuje rastlinám fotosyntetizovať. A okrem toho je tiež dôležitou zložkou aminokyselín - stavebných prvkov bielkovín.
|
|
|
|
|
FOSFOR
|
- Fosfor ako mobilná živina je využívaný hlavne pri počiatočnej fáze rastu mladých rastlín. Rastliny ho prijímajú ako anión a využívajú ho v dlhom zozname fyziologických procesov. Fosfor sa vyskytuje v každej živej rastlinnej bunke, čo svedčí o jeho dôležitosti.
- Zohráva úlohu pri prenose energie, fotosyntéze a premene škrobov a cukrov. Fosfor pomáha presúvať živiny v rastlinách a pomáha pri prenose genetických vlastností na ďalšiu generáciu.
- Tento prvok zohráva kľúčovú úlohu vo vegetatívnej fáze, kde prispieva k rozvoju koreňov a trvanlivosti stoniek. V neskoršej fáze vegetačného cyklu fosfor pomáha rastlinám odolávať chorobám a zohráva úlohu aj pri tvorbe kvetov a celkovej produktivite.
|
|
|
|
|
DRASLÍK
|
- Rastliny konopí prijímajú túto mobilnú živinu vo forme mineralizovaného katiónu. Ak by zrazu nemali prístup k tomuto kľúčovému prvku, dostali by sa do veľmi veľkého problému. Draslík prispieva k rastu rastlín, pozitívne ovplyvňuje metabolické funkcie, toleranciu voči stresu, pomáha rastu koreňov a zdravej štruktúre koreňového systému.
- Draslík zohráva dôležitú úlohu aj pri zadržiavaní vody v tele rastliny. Pamätáte si na dvojicu buniek, ktoré sme nedávno spomínali? No, tak tým draslík umožňuje otvárať a zatvárať prieduchy. Rastliny strácajú vodu vždy, keď cez tieto malé otvory prijímajú oxid uhličitý. Keď je vody málo a rastliny ju musia v sebe udržať, potrebujú draslík na zatvorenie prieduchov.
- Draslík je pre rastliny aj dôležitý aktivátor enzýmov a kľúčový hráč pri syntéze bielkovín.
|
|
|
MIKROŽIVINY
V rastlinnej fyziológii hrajú veľmi dôležitú úlohu aj mikroživiny. A to aj napriek tomu, že ich spotreba rastlinami je v porovnaní s makroživinami omnoho nižšia. Nedostatok mikroživín je veľmi zriedkavý, ale ich absencia môže mať na negatívny vplyv na zdravie, rast a úrodu rastlín.
|
|
BÓR
|
- Bór posilňuje bunkové steny. Zohráva dôležitú štrukturálnu úlohu, pričom približne 90 % tohto prvku pomáha zosieťovať veľké molekuly sacharidov, ktoré tvoria bunkové steny. Ak má vaša rastlina nedostatok bóru, môže dôjsť k narušeniu jej štruktúry.
|
|
|
|
|
VÁPNIK
|
- Vápnik rastliny potrebujú na zabezpečenie štrukturálnej integrity. Táto nepohyblivá živina - vo forme pektátu vápnika - udržiava bunkové steny a membrány rastlín. Tento prvok slúži aj ako vnútrobunkový posol správ, ktorý pomáha regulovať aktivitu hormónov a enzýmov.
|
|
|
|
|
MEĎ
|
- Ďalším prvkom, ktorý rastlinám pomáha pri zložitom procese fotosyntézy, je meď. Tá je mobilnou živinou a pomáha rastlinám metabolizovať sacharidy a bielkoviny.
|
|
|
|
|
ŽELEZO
|
- Železo je čiastočne pohyblivá živina, ktorá pomáha rastlinám udržiavať štruktúru a funkciu chloroplastov - organel určených na premieňanie svetelnej energie na cukry využiteľné v rastlinných bunkách. Železo je tiež dôležitou súčasťou mnohých enzýmov a rastlinných pigmentov.
|
|
|
|
|
HORČÍK
|
- Horčík, mobilná živina, je základom fotosyntézy. Tento prvok tvorí jadro molekuly chlorofylu a umožňuje mu zachytávať slnečné svetlo využívané na tvorbu cukrov. Rastliny potrebujú horčík aj na delenie buniek, syntézu bielkovín, metabolizmus fosfátov a aktiváciu enzýmov.
|
|
|
|
|
MANGÁN
|
- Mangán sa podieľa na niektorých najdôležitejších systémoch a funkciách v rastlinách konopí. Dôležitý je napríklad pri asimilácii dusíka, dýchaní či fotosyntéze. Tento prvok zohráva dôležitú úlohu aj pri rozmnožovaní. Pomáha pri raste peľových trubíc a dozrievaní peľu. Ak by nebolo tejto nemobilnej živiny, šľachtitelia konopí by boli bez práce!
|
|
|
|
|
MOLYBDÉN
|
- Molybdén zohráva dôležitú úlohu ako súčasť dvoch enzýmov, ktorých úlohou je syntetizovať aminokyseliny. Jeden z týchto enzýmov pomáha premieňať dusičnany na dusitany, zatiaľ čo druhý premieňa dusitany na amoniak. Rastliny môžu túto mobilnú živinu ľahko premiestňovať do oblastí s vysokou spotrebou.
|
|
|
|
|
SÍRA
|
- Túto čiastočne pohyblivú živinu potrebujú rastliny len v malých množstvách. Bez nej by však ťažko tvorili základné enzýmy. Okrem toho síra pomáha vytvárať rastlinné bielkoviny, vitamíny a aminokyseliny.
|
|
|
|
|
|
ZINOK
|
- Zinok ovplyvňuje zásadné zmeny v rastlinách už pri malých dávkach. Táto nepohyblivá živina tvorí súčasť rôznych enzýmov a bielkovín a pomáha pri produkcii rastového hormónu a predlžovaní internódií.
|
|
|
